Rozhovor s ADRIANOU PČOLINSKOU, poslankyňou Národnej rady Slovenskej republikyZ akej rodiny pochádzate?Najmä pod vplyvom udalostí posledných mesiacov, kedy sme svedkami spochybňovania elementárnych morálnych a etických pilierov našej spoločnosti, by som povedala, že pochádzam z tradičnej slovenskej rodiny.

Mala som v živote obrovské šťastie na milujúcich rodičov, ktorí mi dali nielen život, ale nekonečnú rodičovskú lásku a zároveň vieru v lásku a tú najlepšiu výchovu akú dieťa môže dostať. Puto, ktoré medzi mojimi rodičmi bolo a je, môžem, najmä z pohľadu dnešnej doby, pokojne hodnotiť ako výnimočné a krásne a ja som vďačná za to, že som mala možnosť toto každý deň na vlastné oči vidieť a žiť v atmosfére dokonalej rodinnej pohody.Keby som však mala túto otázku pre čitateľa aj trochu odľahčiť, tak môžem aj hrdo konštatovať, že zo strany mojej žiaľ už nebohej maminky rodokmeň siaha k rodine Mórica Beňovského, ktorý bol rodákom z Vrbového, bol kráľom Madagaskaru a tiež významným kolonizátorom, spisovateľom, mal hodnosť plukovníka a bol tiež napríklad aj veliteľom poľskej armády.Čo ste vyštudovali a v akej oblasti ste pôsobili pred vstupom do politiky?Mám skončenú Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov. V rámci ďalšieho postgraduálneho štúdia som sa prioritne sústreďovala na oblasť jazykovedy a teórie komunikácie, v ktorej som sa aj habilitovala a získala titul docent.V podstate ihneď po skončení vysokoškolského štúdia som zostala pôsobiť na katedre anglického jazyka a literatúry na mojej alma mater a k dnešnému dňu môžem konštatovať, že sa prednáškovej činnosti na vysokých školách kontinuálne venujem už 17 rokov. Popri tom som mala obdobia a príležitosti, kedy ma to ťahalo aj do komerčnej sféry, ktorá je absolútne odlišná od pokojného akademického sveta vysokých škôl a prednáškovej činnosti a považujem ju tiež za veľmi atraktívnu. Taktiež som dosť dlhý čas podnikala v segmente služieb súvisiacich s tlmočením, prekladom a jazykovými kurzami, čo v podstate kopírovalo moje odborné zameranie.Ste politička, vysokoškolská pedagogička, manželka, matka. Ako sa to všetko dá zosúladiť?Priznám sa, že sú dni, kedy mám pocit, že „meliem z posledného,“ ale aj napriek tomu som šťastná, že mám takéto životné tempo a robím to, čo robím. Som totiž typ človeka, ktorý ak má pracovať, tak potom nech to má zmysel a chcem robiť na 110 %. Desí ma trochu predstava, skončiť v práci o 13:30 a nevedieť čo ďalej s načatým dňom. Našťastie som typ človeka, ktorý sa nikdy nebude nudiť a vždy si nájde nejaký predmet záujmu :).„Úroveň parlamentnej kultúry nedegradujú konkrétne politické strany, ale jednotlivci.“A na otázku ako sa to všetko dá zvládnuť, je myslím jednoduchá odpoveď. V prvom rade človek musí sám chcieť to bremeno a záťaž niesť a vedieť, prečo to robí. Ale bez podpory najbližšej rodiny a blízkych to nie je možné zvládnuť plnohodnotne. Ja mám to šťastie na skvelú rodinu, ktorá ma obklopuje, na manžela, ktorý ma vie zastúpiť v dňoch, keď napríklad prebieha rokovanie pléna do neskorých večerných hodín. Mám šťastie na môjho ocinka, ktorý príde po večeroch povarovať vnučku, keď my s manželom chceme ísť s priateľmi na večeru alebo do divadla. Jednoducho bez opory rodiny a skvelého rodinného manažmentu by to bolo oveľa ťažšie.Ako hodnotíte úroveň parlamentnej kultúry? Ide politikom o ľudí?Nechcem sa pri tejto otázke pasovať do pozície nejakého politického „harcovníka,“ ktorý prešiel niekoľkými volebnými obdobiami v parlamente a má možnosť porovnávania súčasného stavu s minulým, ale určite Vám môžem povedať svoj názor po štyroch rokoch strávených v parlamente. Súčasný stav parlamentnej kultúry nie je katastrofálny, ale máme teda na čom pracovať, aby sme mohli nazvať náš parlament kultúrnym a dôstojným miestom, kde sa konštruktívne riešia problémy ľudí a slovenského národa. Poviem Vám že úroveň parlamentnej kultúry nedegradujú konkrétne politické strany, ale jednotlivci.Niekedy zostávam v nemom úžase a je mi naozaj smutno, keď počujem názory niektorých kolegov a vidím ich správanie a inokedy mi je žiaľ aj do smiechu nad tým divadlom čo sa tam neraz odohráva. Politiku vnímam v ideálnom prípade ako miesto, kde má hrať prvé husle snaha pomôcť ľuďom a povzniesť národ k lepšiemu a to nástrojmi ako inteligencia, konštruktívnosť, diplomacia a kultúra prejavu spojená so sofistikovaným štýlom nekompromisnej argumentácie s cieľom tvrdo presadiť svoj názor a riešenia pre dobro človeka/ľudí, avšak bez útočného a hanlivého osočovania politického protivníka.A toto nášmu parlamentu kvôli niektorým jednotlivcom naprieč politického spektra chýba. Avšak treba povedať, že každá akcia má svoju reakciu a tak, každý by mal v prvom rade začať so skul